"Rúcame bariéru toho, o čom sme si mysleli, že môžeme v oblasti genetických štúdií dosiahnuť," povedal
Mikkel Winther Pedersen, spoluautor štúdie, ktorá bola zverejnená vo
vedeckom časopise Nature. Experti sa podľa jeho slov dlho domnievali, že
najstaršia DNA môže mať najviac jeden milión rokov. Najnovší objav
potvrdil, že to môže byť aj dvakrát toľko, dodal Pedersen, ktorý pôsobí
na Kodanskej univerzite.
Nájdená DNA je podľa jeho slov usadenina z najsevernejšej časti Grónska a
pochádza z prostredia, aké už nikde na svete neexistuje. Zmrazená DNA
vo vzdialenej neobývanej oblasti bola veľmi dobre zachovaná.
Nová technológia vedcom umožnila určiť, že 41 častí DNA boli o viac než
milión rokov staršie ako najstaršia známa DNA zo sibírskeho mamuta. Na
mieste nálezu boli v minulosti objavené aj ďalšie usadeniny vrátane
fosílií rastlín a hmyzu vo vynikajúcom stave.
Vedecký tím svoju prácu v tejto oblasti začal v roku 2006. Teraz sa im
podarilo vytvoriť obraz o tom, ako táto oblasť vyzerala pred dvomi
miliónmi rokov, píše AFP.